21.07.2021 Anhydrit, či betón pre podlahové kúrenie?

Stavba, či prerábka domu vie byť pekne zložitá, nejmä, ak máme k dispozícii čoraz viac možností a technológií. Jednu dilemu vyriešime a vzápätí nás čaká ďalšia. Ak už ste sa rozhodli pre podlahové kúrenie, prichádza ďalšia ťažká voľba v podobe poteru. Možno sa touto otázkou práve zaoberáte a neviete sa rozhodnúť, ktoré riešenie lepšie spĺňa vaše predstavy. Práve pre Vás sme pripravili článok, ktorý by mohol uľahčiť ďalšie, z mnohých rozhodovaní, pri stavbe, či prerábke domu.

V našom článku o výbere spôsobu vykurovania sme si už povedali dosť o výhodách, či nevýhodách jednotlivých spôsobov. Pripomeňme si len toľko, že výhodou podlahového kúrenia je najmä to, že teplo je rovnomerne rozložené po miestnosti a takýto typ sálavého kúrenia Vám vie vytvoriť komfortné prostredie aj pri nižšej teplote v miestnosti, ako s radiátorovým kúrením. Pre dosiahnutie čo možno najefektívnejšieho kúrenia netreba zabúdať na správnu skladbu podlahového kúrenia -  uloženie potrubia, izolácie, či samotného povrchu, do ktorého je kúrenie zaliate. Správna skladba totiž významne vplýva na prevádzku kúrenia, tepelný komfort, či prevádzkové náklady. 

Anhydritový poter zažíva v posledných rokoch veľký boom. Je obľúbený najmä pre jeho schopnosť lepšie odvádzať teplo, vďaka čomu je ideálny k podlahovému kúreniu. Určitou výhodou je aj jeho minimálna hrúbka, iba 5,5 cm, najmä ak ste obmedzení konštrukčnou výškou podlahy napríklad pri prerábke. Ak zvažujete pri podlahovom kúrení dlažbu namiesto drevených, či plávajúcich podláh, poteší aj fakt, že nie je potrebné myslieť na dilatačné špáry. Vďaka tomu, že sa podlahové kúrenie zalieva, poter lepšie zatečie do všetkých škár a nevytvára vzduchové bubliny, čím zvyšuje efektívnosť kúrenia. Zatiaľ čo klady Vás presviedčajú o jasnej voľbe, netreba zabúdať na jednu celkom podstatnú nevýhodu. Keďže poter je založený na báze síranu vápenatého (sádry), nie je vhodný do trvalo vlhkých podmienok, ako sú napríklad kúpeľne, či domáce wellness. V neposlednom rade je drahší ako “klasický” betón a treba rátať s brúsením vrchnej “škrupiny”. Doba schnutia anhydritového poteru je približne 30 dní, za podmienok teploty aspoň 22°C a vlhkosti vzduchu pod 50%. Poter je pochôdzny po 2 dňoch a kúrenie je možné v testovacom režime spustiť už po 7 dňoch.

Betónový poter patril niekoľko rokov k najpoužívanejším typom podlahy. Ide o tradičný materiál, ktorý má univerzálne použitie a dobré vlastnosti. Je vhodný do interiérov, ako aj v exteriéri. Vyrába sa z vody, piesku, spojiva a ďalších prísad (plastifikátor a pod). Existuje v niekoľkých variantoch a líšia sa hlavne výslednou pevnosťou plochy. Po vytvrdnutí je podlaha väčšinou strojovo hladená, vďaka čomu sa dosiahne dokonalá rovinatosť, ktorá je porovnateľná s anhydritovými potermi. Výhodou je určite aj možnosť vytvorenia spádu, čo určite oceníte, ak zvažujete v kúpeľni sprchový walk in kút. Je veľmi odolný voči mechanickému poškodeniu, či agresívnym chemickým látkam. Pri tomto type poteru však musíte počítať pri väčších plochách s dilatačnými špárami.  No a čo sa týka doby schnutia, pri ideálnych podmienkach je to 30 dní, ale celý proces sa môže predĺžiť až na 5 týždňov. Pochôdzny je už po 24 hodinách. Čo sa týka samotného vykurovania, pri betónovom potery musíte rátať s dlhším nábehom kúrenia, avšak na druhú stranu, aj s dlhším dobehom kúrenia. 

Či ste už naklonení k anhydritu alebo betónu, nezabúdajte na správnu izoláciu. Tá totiž zabraňuje, aby teplo z podlahového kúrenia neunikalo smerom do zeme. Aby ste si boli istí, že podlahové kúrenie je správne urobené, obráťte sa na odborníkov. Radi Vám pomôžeme. 

späť na Blog